Chcete sa dozvedieť viac o tom, čo vás zaujíma? Napíšte nám váš tip.

Bolí vás chrbát? Nemusí. Poradíme, čo s ním.

Napísal dňa 7. august 2017

Problémy s chrbtom patria k najčastejším civilizačným chorobám. Čím to je a čo robíme zle? Ako im môžeme predchádzať a ako sa ich dlhodobo zbaviť? Čo robili naši predkovia lepšie a dokáže lekárska veda v budúcnosti vykoreniť civilizačné choroby pohybového aparátu? Na tieto všetky a ďalšie otázky odpovie MUDr. Dušan Žuffa.

Niektoré štatistiky uvádzajú, že chronickými bolesťami chrbta trpí vyše 40 percent ľudí a takmer 80 percent populácie sa s nimi už niekedy v minulosti stretlo. Čím to je?

Naši predkovia nechodili vzpriamene. Chodenie po dvoch je pre chrbticu mnohonásobne náročnejšie. Svalstvo chrániace chrbticu pred preťažením má tendenciu ochabovať. K tomu zvyčajne viac zaťažujeme jednu stranu tela, nevieme správne dýchať, nechránime chrbticu pred tvrdými dopadmi, dvíhaním ťažkých predmetov. Aby sme sa vyvarovali obezite a oslabeniu svalov, snažíme sa kompenzovať nízku fyzickú aktivitu športovaním, čo však pre chrbticu nemusí byť výhrou. Ak si obézny človek ide zabehať po betónovom chodníku, chrbtici a kĺbom skôr ublíži. Keď si s poškodenými platničkami idete zacvičiť do posilňovne, môžete skončiť v nemocnici. Ešte pred sto rokmi ľudia skoro ráno vstali, celý deň pracovali na poli, ručne robili väčšinu prác, na ktoré dnes máme stroje, deti chodili pešo do školy a späť. Fyzická aktivita bola prirodzenou súčasťou celého dňa, voľný čas nikto netrávil pred televíziou, počítačom alebo s mobilom na uchu. Štýl života bol jednoducho úplne iný. Ľudia tiež určite trpeli bolesťami kĺbov i chrbtice, pretože degeneratívne zmeny a artróza prichádzali skôr, ale charakter ťažkostí bol iný.

Ktoré konkrétne diagnózy dnes považujeme za skutočne civilizačné?

Okrem množstva interných diagnóz v súvislosti s pohybovým aparátom a najmä obezitou a metabolickým syndrómom, depresiou, vertebrogénnym syndrómom, narastá množstvo cukrovky, a to aj u detí. Častejšie sú autoimunitné ochorenia a alergie vrátane astmy. Z ich liečby potom vyplývajú ťažkosti s pohybovým systémom, ktoré predtým nikto neriešil. Lekári nepoznali lieky znižujúce hladinu cholesterolu, takže netušili, ako negatívne pôsobia na svaly. Pacienti neužívali kortikoidy, ktoré pri dlhodobom užívaní pôsobia na svaly podobne.

Aká je prognóza vývoja týchto diagnóz do budúcnosti?

Zatiaľ nikto nevie presne, aké možnosti budú za sto rokov k dispozícii v liečbe obezity, nádorov či cukrovky. Už dnes existuje biologická liečba, ktorú ale z finančných dôvodov nemôžu podstúpiť všetci pacienti. Určite pokročí metóda transplantácií, implantácií umelých kĺbov, operačné techniky. Možno odhalíme detailnejšie dôvody vzniku nádorov a budeme mať cielenejšiu liečbu. Budeme jesť kvalitnejšie potraviny, nebudeme si cielene toľko ničiť vlastné zdravie, vďaka analýze génovej informácie budeme vedieť, ktoré ochorenie nám hrozí a na ktoré lieky ako budeme reagovať.

5452

V akom veku sa prejavujú bolesti chrbta najčastejšie?

Chrbát bolí už deti v školskom veku, keďže mnoho detí prichádza s ťažkou nerovnováhou svalstva trupu, chybným držaním tela, poruchami statiky chrbtice i nôh. Jasne to súvisí s dnešným životným štýlom. Dnes deti síce aktovku do kúta hodia tiež, ale sadnú k počítaču, aby zistili, čo je nové na sociálnych sieťach. Tento trend nezmeníme, môžeme len mierniť jeho negatívne následky. Ak sa dieťa nevenuje všeobecnej telesnej aktivite, ale zapája stále rovnaké svalové skupiny, dôjde k preťaženiu a poškodeniu pohybového aparátu.

Môžu s problémami v krížovej oblasti alebo v oblasti chrbtice súvisieť aj bolesti v bedrovom alebo kolien?

Bolesti v oblasti bedier i kolien spolu často súvisia a ovplyvňujú sa navzájom a vždy je vhodné napríklad zistiť, či pacient s bolesťou v slabinách a bedrách nemá problémy s medzistavcovými doštičkami alebo už u neho prebehli degeneratívne zmeny dráždiace mäkké tkanivá v oblasti dolnej bedrovej chrbtice a kosti krížovej. Rovnako tak je potrebné zistiť, či nemá artrózu bedrového kĺbu. Tá sa naopak môže prejaviť aj bolesťou v kolennom kĺbe. Ak má pacient bolesť v jednom úseku pohybového aparátu, všeobecne má tendenciu bolesti uľavovať a preťažuje tým inú časť pohybového aparátu. Tá sa potom tiež väčšinou začne bolestivo ozývať.

Ako sa starať o svoj pohybový aparát?

Ak by existoval jeden návod pre všetkých, bolo by to na Nobelovu cenu. Každý človek je iný a každý z nás musí rešpektovať potreby aj zvláštnosti svojho tela. Všeobecné princípy možno samozrejme formulovať: nefajčiť, nepreháňať to s alkoholom, držať si váhu, jesť vyváženú stravu obsahujúcu zeleninu, ovocie a dostatok vlákniny, pravidelne a kvalitne spať, mať dobrú náladu a do svojho denného programu vtesnať aj pohyb. Ďalej to znamená nevyhýbať sa schodom, prekonávať kratšie trasy bez hromadnej dopravy. Ak pridáte plávanie, denne rýchlu chôdzu, bicykel a ďalšie pohybové aktivity, máte takmer vyhraté. O svoj organizmus sa starajte aspoň rovnako, ako sa staráte o svoje auto.

Zdroj: MUDr. Dušan Žuffa, Foto: archív