Chcete sa dozvedieť viac o tom, čo vás zaujíma? Napíšte nám váš tip.

Nástrahy kliešťovej encefalitídy

Napísal dňa 1. august 2017

Kliešťovou encefalitídou sa možno nakaziť prisatím kliešťa, ale aj konzumáciou mlieka či syrov.

V posledných rokoch pozorujeme na Slovensku rastúci trend výskytu závažného vírusového infekčného ochorenia – kliešťovej encefalitídy. Najčastejšie sa prenáša poštípaním infikovaným kliešťom.

Slovensko je v Európe už dlhodobejšie známe potravinovými (alimentárnymi) epidémiami kliešťovej encefalitídy. V nich sa nákaza prenáša konzumáciou nepasterizovanho kozieho mlieka a výrobkov z neho. Ovčie a kravské mlieko spôsobí túto nákazu vzácnejšie, zvyčajne ak je do neho primiešané kozie. O rizikách infikovania sa vírusom kliešťovej encefalitídy bude informovať nový osvetový projekt Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti – „Cesty kliešťa“.

Kedy a kde hrozí nákaza

Kliešťová encefalitída je závažné vírusové ochorenie sprevádzané zápalom mozgu, miechy alebo mozgových obalov, ktoré prenáša kliešť. Človek sa ním môže nakaziť nielen po prisatí infikovaným kliešťom – približne 75 % nákaz, ale aj  konzumáciou nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov od infikovaného (nakazeného)zvieraťa. Veľmi zriedkavo je prenos možný aj infikovanou krvnou transfúziou.

Výskyt kliešťovej encefalitídy má na Slovensku dlhodobo stúpajúci trend. Kliešte sa vyskytujú v prírode aj v mestskej zeleni. Vlani na kliešťovú encefalitídu na Slovensku ochorelo 174 osôb, najvyšší počet ochorení bol zaznamenaný v Banskobystrickom kraji. Medzi oblasti s dlhodobo najvyšším výskytom ochorení patrí aj Trenčiansky a Žilinský kraj. „Z analýzy trendu chorobnosti na kliešťovú encefalitídu za ostatných 15 rokov od roku 2001 do 2015 v jednotlivých krajoch Slovenska je evidentný prudký, až päťnásobný nárast chorobnosti v Žilinskom a dokonca osemnásobný v Banskobystrickom kraji. Príčinou nárastu prípadov ochorenia je aj rozširovanie kliešťov do nových oblastí. Kým v minulosti žil kliešť obyčajný ako prenášač tohto ochorenia najmä v nížinách, v súčasnosti sa vyskytuje aj vo výškach 1 000 až 1 400 m n. m.,“  upozorňuje mjr. MVDr. Tomáš Molčányi z Úradu hlavného lekára Ozbrojených síl SR Ružomberok.

„Zvyšujúci sa trend výskytu ochorenia, ako aj počtu alimentárnych epidémií KE na Slovensku poukazuje na význam a potrebu zvyšovania povedomia obyvateľov o rizikách tohto ochorenia, ako aj o prevencii kliešťovej encefalitídy,“ hovorí prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Sezóna kliešťov zvyčajne začína v marci, naplno sú rozšírené už v apríli a svoje obete ohrozujú až do októbra.  Odborníci už dávno vyvrátili mýtus, že kliešť na vás môže spadnúť zo stromu. Lezie vždy od zeme smerom nahor a striehne na koncoch listov, na steblách tráv alebo na vetvičkách prízemných kríkov. Najviac mu vyhovujú dubovo-hrabové lesy do nadmorskej výšky 600 až 800 m, mestské parky, záhrady, no v posledných rokoch sa začal objavovať vo väčšom počte aj v horských oblastiach. „Pri skúmaní výskytu kliešťov sme na horskom priechodeDonovaly vo výške 900 – 1 000 m n. m. chytili na zbernú plachtu opakovane v rôznych rokoch dva až dvanásť kliešťov za polhodinu, v obci Štrba  vo Vysokých Tatrách vo výške 880 m n. m. sa ich na 100 m2 našlo až 12 kusov,“ uvádza doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. z Parazitologického ústavu SAV. „Šírenie ohnískod začiatku 80. rokov minulého storočia do vyšších horských polôh na severe Slovenska je už výrazné a pripisuje sa pôsobeniu najmä klimatickej zmeny a nárastu priemernej teploty vzduchu, ale aj hospodárskym zmenám a zmenám vo využívaní krajiny,“ dodáva doc. Peťko.

Nákaza prisatím

Kliešť sa na nás najčastejšie prisaje pri pobyte v prírode, ale môžeme si ho priniesť aj domov na nohaviciach a uchytí sa, až keď odložíme odev. Asi dvom percentám ľudí sa každý rok prisaje na telo desať  a viac kliešťov. Pravidelne aspoň jedného kliešťa ročne na sebe nájde zhruba 15 % obyvateľov. Približne každému piatemu človeku sa kliešte z neznámych dôvodov vyhýbajú. Doc. Peťko sa pokúšal zistiť, aké okolnosti môžu ovplyvniť chuť kliešťa. Z ankiet vyplýva, že kliešte uprednostňujú mužov, častejšie fajčiarov a konzumentov alkoholu.

Človek sa môže nakaziť vírusom kliešťovej encefalitídy po prisatí infikovanej ľahko prehliadnuteľnej pol milimetrovej larvy, nymfy či dospelého kliešťa.  Na infikovanie sa vírusom stačí krátky čas prisatia – asi 2 hod. Infekcia sa môže preniesť aj cez drobné ranky na koži pri vyberaní kliešťov.

Nákaza z mliečnych výrobkov

Slovensko má najviac potravinových (alimentárnych) epidémií kliešťovej encefalitídy v Európe, pravdepodobne aj na svete. Ide o epidémie, keď sa kliešťová encefalitída prenáša konzumáciou  nepasterizovaného mlieka a produktov z neho. „Nákaze sú vystavené hlavne kozy, prípadne ovce a aj kravy,  ktoré sa týmto vírusom ľahko nakazia. Nemajú zvláštne klinické príznaky, ale vírus kliešťovej encefalitídy sa krvou dostáva do mlieka,“konštatuje doc. MUDr. Mária Avdičová, PhD., vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.  Vírus kliešťovej encefalitídy sa začne vylučovať mliekom na 2. až 3. deň po nakazení zvieraťa a v mlieku sa objavuje asi 6 dní. „Nepasterizované mlieko infikovaného zvieraťa potom vyvoláva epidémie. Za uplynulý rok ich bolo na Slovensku hlásených päť, z toho v jednej z nich sa infikovalo až 44 pacientov,“ dodáva docentka Avdičová.

Do dejín histórie kliešťovej encefalitídy sa Slovensko zapísalo v roku 1951 veľkou epidémiou, keď v Rožňave do kravského mlieka pridávali kozie. Kozy boli nakazené a na kliešťovú encefalitídu ochorelo okolo 600 ľudí.

Čo sa deje po nakazení

Inkubačný čas ochorenia sa pohybuje zvyčajne od 7 do 14 dní, zriedka do 28 dní. Vírus vnikne do ľudského organizmu, začne sa rozmnožovať a rozširuje sa do lymfatických uzlín. Lymfatickými cestami sa dostáva do centrálneho nervového systému a rozličných orgánov. Môže spôsobiť zápal mozgových blán alebo zápal mozgu, ktorého sprievodným znakom môže byť opuch vyvolávajúci tlak na mozog a nervové tkanivo. Tlak môže zhoršiť  alebo natrvalo poškodiť funkciu nervov a centrálneho nervového systému.

Približne tretina pacientov infikovaných vírusom kliešťovej encefalitídy najskôr pociťuje niekoľko dní príznaky podobné chrípke, ako je zvýšená teplota, únava, nevoľnosť, bolesti hlavy a svalov. Tieto prejavy načas ustúpia, po bezpríznakovom období s odstupom niekoľkých dní nastupuje druhá fáza ochorenia, ktorá je charakteristická zápalom nervového systému. Môžu nastúpiť  štyridsaťstupňové horúčky, stupňujúce sa silné bolesti hlavy, vracanie, stuhnutie šije, poruchy vedomia, pamäti až dezorientácia, závraty, nervové obrny a ďalšie príznaky zápalu mozgu, mozgových blán a niekedy aj miechy.  Približne 0,5 až 2 % prípadov majú smrteľné následky. Väčšina pacientov vyzdravie, časť z nich má však aj po vyliečení trvalé následky ochorenia. Až 58 % pacientov trpí post-encefalitickým syndrómom (nešpecifické poruchy neurologického charakteru – obrna, hluchota, poruchy správania atď.), 26 až 46 % pacientov má dlhodobé následky a 10 % trpí trvalým ochorením chrbtice.

 Rodičia by mali byť v strehu

Nákaza u detí má veľmi podobné príznaky ako chrípka či podráždené slepé črevo, preto sa dá len ťažko rozpoznať. 10 až 20 % všetkých hlásených prípadov kliešťovej encefalitídy v Európe pripadá na deti. Za posledných 20 rokov bolo na Slovensku medzi nakazenými až 16 % detí, z čoho 4 % sú deti do troch rokov. Ochorenie má v prvej fáze miernejší priebeh ako u dospelých, nešpecifické príznaky a ťažšie sa diagnostikuje.

V prvej fáze pretrvávajú príznaky podobné chrípke – bolesti hlavy a nôh, únava, zvýšená teplota, svalová slabosť, neschopnosť chôdze. Miera komplikácií v druhej fáze je u malých detí značne vyššia a s najhoršou prognózou. Až 69 % detí má po ochorení trvalé problémy (neurologické, psychické), nezávisle od závažnosti a priebehu ochorenia.

Na kliešťovú encefalitídu neexistuje liek 

Keďže pôvodcom ochorenia je vírus, antibiotiká sú proti nemu neúčinné. Liečba je preto zameraná na zmierňovanie príznakov ochorenia. Pacientov hospitalizujú na infekčnom oddelení väčšinou až počas druhej fázy, dostávajú lieky na tíšenie bolesti hlavy, lieky proti opuchu mozgu a na zníženie teploty. Musia byť pod stálym dozorom, pretože si vyžadujú intenzívnu starostlivosť.

Účinná prevencia

Jediný účinný spôsob ochrany pred kliešťovou encefalitídou je očkovanie, ktoré sa odporúča nielen pre skupiny obyvateľstva žijúce, respektíve pracujúce v oblastiach s vyššou aktivitou kliešťov, ale všeobecne pre celú populáciu detí i dospelých.

Na Slovensku sú registrované a v lekárňach bežne dostupné očkovacie látky proti kliešťovej encefalitíde, ktoré sa dajú zakúpiť na recept. Základné očkovanie sa skladá z troch dávok, pričom druhá dávka sa podáva 1 až 3 mesiace po prvej dávke a tretia dávka 9 až 12 mesiacov po druhej dávke.

Zrýchlená schéma očkovania

Pre tých, ktorí si očkovanie proti kliešťovej encefalitíde nechali na poslednú chvíľu, existuje možnosť dať sa zaočkovať v zrýchlenej očkovacej schéme 2 dávkami v období pred odchodom do prírody alebo na prázdniny, keď sa druhá dávka podá už o dva týždne po prvej. Protilátky chrániace pred infekciou sa vytvoria za 10 – 14 dní po podaní druhej dávky. Kompletné očkovanie troma dávkami chráni minimálne tri roky a po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky.

Rakúsko má zaočkovaných takmer 90 % obyvateľov

Rakúsko je dlhodobo lídrom medzi európskymi krajinami v miere zaočkovanosti obyvateľov proti kliešťovej encefalitíde. Od zavedenia plošného očkovacieho programu v r. 1981 bola  v tejto krajine dosiahnutá zaočkovanosť takmer 90 %. V období od r. 2000 do r. 2011 sa tak pomocou očkovania v Rakúsku predišlo približne 4 000 prípadom kliešťovej encefalitídy. Za posledných 10 rokov klesol výskyt tohto ochorenia z 5,7 na 0,9 prípadov na  100 000 obyvateľov, a zhoduje sa s rastúcou mierou zaočkovanosti proti kliešťovej encefalitíde. Riziko ochorenia u neočkovaných ľudí ostáva nezmenené.

Ďalšia prevencia

Súčasťou ochrany pred ochorením je aj ochrana pred kliešťami, a to najmä vhodným oblečením, používaním repelentných prípravkov, kontrolou tela po návrate z prírody a správnym odstránením prisatého kliešťa.Prevenciou kliešťovej encefalitídy prenesenej alimentárnou cestou jetepelná úprava – prevarenie nepasterizovaného mlieka, tepelná úprava výrobkov z nepasterizovaného mlieka alebo vyhýbanie sa ich konzumácii.

Lymská borelióza

Kliešte prenášajú aj ďalšie ochorenie – lymskú boreliózu. Ide o infekčné bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus. Na rozdiel od kliešťovej encefalitídy sa lymská borelióza dá liečiť antibiotikami, no neexistuje proti nej očkovanie.

Zdroj: PR Servis, Foto: Archív

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *