Chcete sa dozvedieť viac o tom, čo vás zaujíma? Napíšte nám váš tip.

Ocenenie Dobrovoľník roka

Napísal dňa 20. december 2017

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, kto sú to dobrovoľníci?

Odpoveď je zrejme jednoduchá: sú to ľudia, ktorí svojou aktivitou robia tento svet o čosi lepším a krajším. Je to jedno, či ide o chlapčeka, ktorý pomohol babičke prejsť cez cestu, alebo o študentku, ktorá učí angličtinu africké deti. Jedno majú spoločné – nečakajú žiadnu odmenu za svoju prácu. Vykonávajú dobrovoľnícku činnosť z čistej lásky k ľudom a venujú množstvo času a energie v prospech komunity. Hoci hmatateľnú odmenu nedostanú, takíto ľudia získajú omnoho viac – nové skúsenosti, zručnosti, kontakty alebo aj samotný úsmev toho dieťaťa, ktorému práve pomohli.

Prečítajte si rozhovor s dobrovoľníkmi uplynulého roka:

V kategórii Dlhodobá dobrovoľnícka pomoc: Erika Karová a v kategórii Dobrovoľník v sociálnej a zdravotnej oblasti Mária Tamášiová.

Erika Karová je úspešná podnikateľka, manželka a matka. Okrem toho sa aktívne venuje dobrovoľníckej činnosti na všetkých frontoch. Erika organizuje množstvo charitatívnych a benefičných udalostí už šesť rokov a viackrát bola ako dobrovoľníčka aj ocenená. Je živým príkladom toho, že dobré skutky sa oplatí robiť nielen na Vianoce. Viac informácii o projektoch sa dozviete v článku a na web stránke dobrovolnictvo.sk.

Erika Karova4

  1. Povedzte nám niečo o sebe. Kde žijete a čím sa živíte?

Volám sa Erika Karová a mám 35 rokov.  Spolu so svojou rodinou, manželom a dvoma deťmi, žijem v Banskej Bystrici. S manželom sa nám podarilo naplniť svoje ciele a založiť vlastnú, teraz už môžem povedať, úspešnú firmu, ktorá patrí k najväčším energetickým spoločnostiam na trhu. Práca, ktorú vykonávam ma napĺňa a prináša do môjho života radosť. Aktívne sa totiž zapájam, organizujem a podporujem športové a kultúrne podujatia i charitatívne projekty. Moje meno, priezvisko a značka sú logom našej komunikácie a konania. Zaoberáme sa distribúciou elektrickej energie a zemného plynu v rámci Slovenskej republiky a snažíme sa uspokojovať ľudské potreby a želania aj z iných oblastí. Veľmi si snažím dávať svetu, blízkym – dobro, sebe zdravie a prosperitu spoločnosti.

  1. Povedzte nám, čomu sa v oblasti dobrovoľníctva venujete a čo presne táto Vaša práca za vatikánsku menu obnáša?

Po svete chodím už vyše 35 rokov s otvorenými očami, dokážem sa tešiť z úspechov iných, ale rovnako mi srdiečko plače, keď sú ľudia nešťastní či bezradní. V rámci dobrovoľníctva sa venujem charitatívnej činnosti – usporadúvanie a pomoc pri benefičných koncertoch pre osoby s mentálnym postihnutím, deti z detských domov a ľudí zo sociálnych zariadení. Každé podujatie je pre mňa obohacujúce a prináša mi radosť. Pomáham so všetkým, čo je potrebné ako lepenie pások, výdaj občerstvenia a stravy, upratovanie, pomoci pri  tvorivých dielňach, kde majú hostia všetko zadarmo. Mojou srdcovkou je podujatie pre deti – minulý rok to bol už 6. ročník kultúrno-športového podujatia Hurá prázdniny, ktorého účasť je cca 10 000 návštevníkov. Hurá MDD  je projekt výnimočný svojím obsahom i rozsahom. Koncentráciou bohatosti programu, jeho cieleným zameraním na rodiny s deťmi z celého regiónu, celoslovenským pozitívnym promom, počtom návštevníkov z radov širokej verejnosti, ktorých oslovuje k účasti formou zážitku. Podujatie je síce časovo náročné na organizáciu, no vždy prináša očakávaný výsledok. Organizácia je náročná – program,  oslovenie partnerov, postavenie stanovíšť, zabezpečenie povolení, objednávky… je toho veru dosť. Ďalšími charitatívnymi projektmi, na ktorých som sa podieľala boli napr. Na krídlach anjelov, Osmidiv, Ruky spoja Ruky, Ži a nechaj žiť, Lego spája, Vysvieťme to na modro  – podpora rodín detí s autizmom, symbolické zapálenie sviečok, Bystrické fašiangy,  Onkopunč – charitatívny predaj s výťažkom na podporu hematologického odd., pomoc pri organizovaní podujatí pre deti s viacnásobným postihom tela – Mikuláš , Karneval  a Deň detí, ďalej organizujem celý rok Charitatívne zbierky oblečenia a hračiek  a potravinová pomoc pre ľudí z krízových centier v Banskej Bystrici  (Krízové centrum sv. Alžbety, Kotva ) a Handlovej (odd. sociálnych vecí ), ako aj Kapustnica pre ľudí v núdzi. Krásne charitatívne podujatie, na ktorom som spoluorganizátorom je podujatie Spájanie, z ktorého výťažok putuje do krízového centra sv. Alžbety. Pri kultúrnych akciách organizovaných v Banskej Bystrici ako Detský karneval, Radvanský deň, Komunitný Valentín, Na kolesách, Bubble Day, Detský jarmok, Dobrovoľníctvo spája, Špuntíci – festival pre najmenších. Pri športových podujatiach ako Športiáda seniorov Radvanský pohár – futbalový zápas detí pomáham ako spoluorganizátor (propagácia, letáky, pozvánky, zabezpečenie medailí a trofejí, diplomov, nákup cien, fotodokumentácia). Obľúbeným podujatím, ktorého som autorom je Večer seniorom venované starším ľuďom, ktoré má za sebou dva ročníky. Minulý rok som založila atletický klub a dnes v ňom máme už takmer 100 malých chodcov BCF Dukla BB. Organizujeme Žiacku chodeckú ligu, čo je 5-kolová súťaž v atletickej chôdzi pre žiakov základných škôl. Mojím novým projektom je Banskobystrický chodecký míting – medzinárodné preteky v atletickej chôdzi. Tu zabezpečujem promo, plagáty, trofeje, ceny, pozvánky, organizáciu a techniku.

  1. Ako sa to celé začalo? Čo Vás nakoplo k dobrovoľníckej práci?

Na cestu dobrovoľníctva som vykročila pred šiestimi rokmi, keď oslovili moju spoločnosť so žiadosťou o pomoc pri usporiadaní charitatívneho koncertu pre hendikepované deti.  Nie je žiadnou novinkou, že takých ľudí zvykne spoločnosť nazývať, že sú „iní”. V čom ale spočíva taká inakosť? Veď tak ako všetci ostatní, aj oni v kútiku duše túžia po obyčajných veciach. Chcú byť zdraví, krásni, samostatní, mať svoju rodinu a priateľov. Ja medzi ľuďmi rozdiely nerobím, práve naopak. Uvedomujem si, že títo ľudia potrebujú omnoho viac pozornosti.  Preto som sa rozhodla pomáhať im a vnášať trochu svetla do života. Teším sa, že spolupráca na charitatívnych koncertoch časom nadobudla omnoho väčší rozmer a moja pomoc sa rozšírila na všetky strany či už pomoc pri športe, skrášľovaní prostredia alebo zbierok. Radosť v očiach druhých, úsmev a milé slová sú mojou odmenou a snáď aj dobrý pocit z toho, že to, čo robím, má zmysel. Teraz ma čaká nový projekt Charitatívna kapustnica, punč a kakao, ktorý sa bude predávať na námestí v Banskej Bystrici a výťažok bude venovaný môjmu kamarátovi 6-ročnému Maťkovi na operáciu nožičiek. Teším sa, že sa zapojili aj ďalší dobrovoľníci, ktorí podporia túto krásnu akciu.

  1. Ste jednou z dobrovoľníkov, ktorí boli nominovaní v rámci podujatia Dobrovoľník roka 2016. Ako to celé prebiehalo?

Oznámenie, že som bola opäť nominovaná ma veľmi potešilo. Každé uznanie je ďalšie nakopnutie, pri ktorom si uvedomím, že pomáhať je radosť. Nie je to o peniazoch, musíte to chcieť, cítiť a byť s tým stotožnený. Ten pocit, keď vám príde správa od národného dobrovoľníckeho centra CARDO, že ste boli nominovaný a máte sa stretnúť s pánom prezidentom je krásny. Stretnutie a privítanie u najvyššieho predstaviteľa štátu bolo plné emócií a odniesla som si odtiaľ krásne zážitky. Rozhovor, aj keď krátky, s p. prezidentom si nesiem stále v duchu. Bol to už o deviaty ročník krásneho podujatia, venovaného dobrovoľníkom. Ocenení dobrovoľníci v deviatich kategóriách boli vyhlásení 10.4.2017 na MZVaEZ SR počas slávnostného galaprogramu, ktorý sa konal pod záštitou Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, pána Miroslava Lajčáka.

  1. Ako to vplývalo na Vás a Vaše okolie? Má podľa vás zmysel oceňovať dobrovoľníkov na celoslovenskej úrovni?

Moje okolie túto nomináciu vnímalo veľmi pozitívne a pre mňa to bolo ďalšie nakopnutie a dobitie bateriek. V roku 2015 som si odniesla ocenenie Srdce na dlani 2014 ako firemný dobrovoľník roka a rok na to som dostala ocenenie Srdce na dlani 2016 za Dobrovoľníctvo v športe od Centra dobrovoľníctva za Banskobystrický kraj.  Myslím si, že takého ocenenia, ako aj poďakovania, majú veľký význam a ľudia si to veľmi vážia. Oceňovanie dobrovoľníkov na celoslovenskej úrovni je niečo, čo dáva dobrovoľníkom možnosť posunúť sa ešte viac vpred a posunúť aj ľudí okolo seba. Mňa si do štúdia pozvala regionálna TV a spoznalo ma opäť viac ľudí. Okrem toho som sa zoznámila s množstvom ľudí, ktorých toto poslanie tiež napĺňa.

Mária Tamášiová: Žiadne peniaze nevyvážia úsmev a radosť

S blížiacimi sa vianočnými sviatkami všetci akoby viac vnímame ľudskú spolupatričnosť. Medzi nami je však veľa tých, ktorí nezištne pomáhajú iným počas celého roka. Mária Tomášiková je aktívna dôchodkyňa, ktorá má množstvo koníčkov. Jedným z nich je aj dobrovoľnícka činnosť. Pôsobí v country skupine „RUTY – ŠUTY“ a je vedúcou Senior Klubu Priatelia. Práve vďaka vystupovaniu si uvedomila, akú veľkú radosť jej robí pomáhať. Viac o možnostiach dobrovoľníckej činnosti na Slovensku nájdete na dobrovolnictvo.sk.

Mária Tamášiová1

  1. Povedzte nám niečo o sebe. Kde žijete a čím sa živíte?

Žijem v meste Žilina a pretože mám 71 rokov som dôchodca – hovorí sa ráno vstanem a mám zarobené. No ja nie som taký klasický nečinný dôchodca. S dcérkou vlastníme darčekové predajne, takže pracujem. Ale nie je to moja jediná činnosť, som vedúcou Senior Klubu Priatelia, a taktiež country skupiny  „RUTY – ŠUTY”.

  1. Povedzte nám čomu sa v oblasti dobrovoľníctva venujete a čo presne táto Vaša práca za vatikánsku menu obnáša?

Dobrovoľníctvu, ak sa to dá tak povedať, sa venujem aj s mojimi priateľmi. Mne sa zdá, že nerobíme nič mimoriadne, len si všímame starších a chorých a navštevujeme Domovy sociálnych služieb.

  1. Ako sa to celé začalo? Čo Vás nakoplo k dobrovoľníckej práci?

Ako sa to začalo ani sama neviem. Máme country skupinu, s ktorou chodíme často vystupovať na rôzne akcie. Sme prevažne seniori a väčšina nad 70 rokov. Tak sme sa často ocitli v domovoch dôchodcov, aby sme im zatancovali a trošku ich potešili. Pri Žiline je obec Turiec, kde je veľmi pekný Dom sociálnych služieb pre všetky vekové kategórie. Pri našom vystúpení v roku 2013 sa v tomto zariadení vytvorila skupinka dievčat, ktoré začali tancovať. Viete, bolo to pre nás úžasné, že takíto ľudia sa dali dohromady a niečo robia. Veľmi sa nám tam páčilo, a tak sme sa spriatelili a to bol začiatok. Návštevy, posedenie, spev, brigáda, pohladenie, podanie drobnosti ako cukrík – to sú nezabudnuteľné chvíľky, ktoré rozžiaria úsmevy na tvárach tých, ktorí to najviac potrebujú. Návštevy sa začali vo viacerých Domovoch sociálnych služieb cez leto. Na Mikuláša malé balíčky, predvianočné posedenie pri harmonike a potom spoločná sánkovačka a veľa iných drobností, ktoré osamelým a chorým pomáhajú. 

  1. Ste jednou z dobrovoľníkov ocenených v rámci podujatia Dobrovoľník roka 2016. Ako to celé prebiehalo?

Pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov usporiadalo 7.12.2016 žilinské dobrovoľnícke centrum ocenenie – dobrovoľník v Žilinskom kraji, kde som bola ocenená zvláštnou cenou „Pevné srdce”. 10.4.2017 Národné dobrovoľnícke centrum Cardo po deviaty raz ocenilo dobrovoľníkov za nezištnú pomoc iným. Z 86 nominovaných vybrali členovia 27 dobrovoľníkov. Deväť kategórií v každej traja nominovaný a jeden ocenený ako Dobrovoľník 2016. Ja som bola ocenená ako Dobrovoľník 2016  v sociálnej a zdravotnej oblasti. Dopoludnia bolo prijatie u pána prezidenta SR a večer na MZVaEZ v kongresovej sále za účasti pána Ministra slávnostne vyhlásenie ocenených.

  1. Ako na ocenenie reagovalo Vaše okolie? Čo Vám prinieslo? Má zmysel oceňovať dobrovoľníkov na celoslovenskej úrovni?

Ja som bola z toho všetkého taká prekvapená, že mi trvalo dlhšie kým som sa z toho spamätala. Nie som človek, ktorý by sa vedel chváliť a predvádzať sa, ale taký dobrý pocit prajem zažiť každému. Samozrejme, že mi všetci gratulovali, že si to zaslúžim. Prinieslo mi to uspokojenie, že snáď to, čo robím má zmysel a som veľmi rada, že si to niekto všimol a ocenil. Žiadne peniaze nevyvážia – úsmev, radosť v očiach a stisk ruky tých, ktorí to najviac potrebujú.

Zdroj: PR Servis, Foto: archív

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *