Chcete sa dozvedieť viac o tom, čo vás zaujíma? Napíšte nám váš tip.

Posilňujte svoje srdce športom

Napísal dňa 9. júl 2018

Pravidelné športovanie je pre zdravé srdce zásadné, možno ešte viac ako zdravá strava a udržiavanie optimálnej hmotnosti. Ľudia vykonávajúci pravidelne nejakú pohybovú aktivitu majú o 34% nižšiu pravdepodobnosť vzniku chorôb srdca, ciev a predčasného úmrtia. Pritom platí, že čím skôr človek s pohybom začne, tým je ochranný efekt väčší.

Štúdie potvrdili jednu zaujímavú skutočnosť, že aj ľudia, ktorí majú nadváhu, ale napriek tomu pravidelne športujú, sú vystavení oveľa menšiemu riziku infarktu a srdcovo-cievnych ochorení než ľudia štíhli, ale pohodlní. Nedostatok pohybu je príčinou vzniku ischemickej choroby srdca vo viac ako 20 percentách a príčinou mŕtvice v desiatich percentách.

Srdce nemôže žiť bez kyslíka, ktorý mu dodáva sieť tepien. Keď sa upchajú, človek dostane infarkt. Často sa to deje vo chvíli, keď srdce potrebuje viac kyslíka než obvykle. Práve preto mnoho ľudí zomiera pri náročnom športovom výkone alebo po dramatickej hádke. Väčšina z nás si myslí, že infarkt sa prejavuje silnou bolesťou za hrudnou kosťou, ktorá sa šíri do ľavého ramena a ruky. Studený pot, problémy s dýchaním a strach zo smrti – to sú pre nás prejavy infarktu. Niekedy ale môžu byť tieto príznaky veľmi mierne. Chorý cíti skôr bolesť brucha, dolnej čeľuste, paží alebo krku, a preto často ani nezavolá pomoc. Je ale nutné do nemocnice doraziť najneskôr za dve hodiny. Lekári chorému do žily vstreknú lieky, ktoré upchatú tepnu uvoľnia. Často sa robí aj angioplastika. Do tepny sa vloží balónik, ktorý ju rozšíri. Do steny tepny sa zároveň zabuduje kovová pružinka, ktorá bráni jej ďalšiemu zužovaniu. Aj veľmi mladých ľudí občas pichne pri srdci, hlavne pri športe alebo namáhavejšom dýchaní. Často sa za malým, ojedinelým pichnutím pri srdci skrýva nepatrné priškrtenie nervu. Infarkt sa prejavuje inak. Ak teda niekedy ucítite pri srdci pichnutie, ale inak vám vôbec nič nie je, nemusíte sa desiť.

Bežnému človeku tepe srdce 60-90x za minútu. U športovcov, ktorí majú tento dôležitý sval dobre vytrénovaný, je to ale oveľa menej, niekedy aj 40-krát za minútu. Znamená to, že ich srdce potrebuje na udržanie všetkých životných funkcií menší počet úderov a nemusí sa naháňať. Pracuje efektívnejšie a oveľa dlhšie vydrží. Srdce tepe pri každom sťahovaní a uvoľňovaní srdcového svalu. Počas preberania sa krv vypudzuje do tela. Pri uvoľnení srdce chvíľku odpočíva a plní sa ďalšou dávkou krvi. Za život buchne srdca asi tri miliardy krát.

56456

Pravidelný pohyb

Štatistiky tvrdia, že na fyzickú záťaž minimálne 30 minút denne si nájde čas iba 18 percent Európanov, naopak 16 percent z nich si za týždeň nenájde čas ani na desaťminútovú prechádzku. Pritom na to, aby sa preventívny účinok pohybu prejavil, stačí polhodina intenzívneho pohybu denne. Ideálne je rýchla chôdza – na dosiahnutie priaznivého efektu na srdce je však potrebné zvoliť pomerne svižné tempo, prípadne zaradiť mierne stúpanie. Tiež nordic walking rozpumpuje vaše srdce viac ako prostá chôdza. Oboje je navyše vhodné aj pre osoby s chorým srdcom.

Najpriaznivejšií vplyv na srdce má záťaž aeróbneho charakteru. Jej intenzita pritom nemusí byť zvlášť vysoká. Efekt má už záťaž, pri ktorej sa vaša tepová frekvencia dostane cez 50% maxima (maximálne tepovú frekvenciu orientačne dostanete, keď od hodnoty 220 odčítate svoj vek). Aeróbnym aktivitám sa ale musíte venovať pravidelne, trikrát týždenne po dobu aspoň 30 minút.

Vďaka pohybu bude srdce pracovať výkonnejšie a pokojnejšie. Srdce netrénovaného človeka buchne asi stotisíckrát za jeden deň. Ak budete športovať, ušetríte mu až tretinu úderov.

Čím prospieva srdcu pravidelní aeróbna fyzická aktivita?

Výrazne sa zväčší vnútorný objem celého srdca a čiastočne tiež zosilnie svalovina jeho stien. Zvlášť to platí pre ľavú srdcovú komoru, ktorá vypudzuje krv do ciev celého tela. Vďaka zväčšenie objemu je práca srdce oveľa efektívnejšie, pretože sa zväčší množstvo krvi, ktorú srdce na jeden sťah vytlačí do obehu. Zároveň klesne tepová frekvencia, takže srdce má medzi jednotlivými sťahmi viac času na odpočinok a obehový systém je oveľa menej namáhaný. Zvýši sa minútový srdcový objem, teda množstvo krvi prepumpované za jednu minútu, zlepšuje sa pružnosť cievnych stien, klesá krvný tlak aj hodnota škodlivého cholesterolu. Pri pravidelnom športovaní rastie aj množstvo krvnej plazmy a krvného farbiva hemoglobínu, takže dochádza k zlepšeniu prenosu kyslíka. Ten sa potom dostane vo väčšom množstve do svalov, jednotlivých orgánov, vrátane mozgu a samotného srdca.

Nie všetky športy sú pre kardiakov vhodné

Beh je pre zdravé srdce ideálny druh pohybu. Pretože však pri ňom dochádza k značnému nárastu tepovej frekvencie, je nevhodný pre kardiakov. Každý bežec nad 40 rokov by mal vo vlastnom záujme podstupovať preventívne prehliadky a záťažové testy.

Najväčšie adaptačné zmeny srdcovo-cievneho systému boli zaznamenané u cyklistov. Pre zdravého človeka platí, že čím viac kopcov a vyššiu rýchlosť, tým lepšie, kardiaci by mali dávať prednosť rovinám. Pre osoby s chorým srdcom nie sú príliš vhodné ani loptové hry – obsahujú mnoho rýchlostných prvkov a možno pri nich len ťažko kontrolovať úroveň zaťaženia.

Ak človek pravidelne podstupuje silovú záťaž (napr. posilňovanie s vyššími záťažami), prispôsobí sa aj jeho srdce nutnosti tlačiť krv proti väčšiemu odporu. A reaguje pri tom ako ktorýkoľvek iný sval: zvýši objem svalovej hmoty. Jeho vnútorný objem sa však nemení a nedochádza tak k žiadnym iným výrazným pozitívnym zmenám. Silové športy zdravému srdcu neublížia, ale ani výrazne neprospejú. Vyhýbať by sa im mali ľudia s kardiovaskulárnymi chorobami – náhle zvýšenie tlaku by totiž ich cievy nemuseli vydržať.

Ľudia s chorým srdcom sa musia vyhýbať pohybu s väčšou intenzitou – za bezpečnú hranicu sa považuje tepová frekvencia 120 tepov/min. Musia sa vyhýbať silovej záťaži a cvikom, pri ktorých je hlava nižšie než srdce.

Smrť v dôsledku zlyhania srdca sa občas objaví aj u rekreačných športovcov, väčšinou ide o staršie ročníky. Na vine zvyčajne býva ischemická choroba srdca v spojení s nadmernou záťažou. Riziko stúpa po 40. roku veku, pričom ženy sú ohrozené oveľa menej ako muži.

Srdce môže zradiť aj mládež

Srdcové choroby sa niekedy navonok vôbec neprejavujú, preto je pre rodičov ťažké zistiť, že niečo nie je v poriadku. Spozornieť by ale mali, keď sa dieťa nápadne zadýchava, nestačí ostatným deťom v hrách alebo pri športe musí často odpočívať.

Preventívne prehliadky sa dnes u mladých športovcov ale zanedbávajú a ani rodičia ich nevyžadujú. Športový lekár dieťaťu zmeria srdcovú frekvenciu aj krvný tlak a zistí množstvo telesného tuku. Lekár vykoná vyšetrenie EKG, ktoré zaznamená činnosť srdca a môže odhaliť srdcové problémy. Dôležitý je takzvaný záťažový test. Dieťa počas neho šliape na ergometri, čo je stroj podobný rotopedu. Lekár zisťuje, ako sa srdce chová v záťažovej situácii. Sleduje sa tep, krvný tlak, objem vdychovaného kyslíka, ale aj to, či srdce bije pravidelne. Na základe výsledku posúdi lekár, či dieťa môže športovať a aká športová aktivita je pre nich primeraná. Ak má lekár podozrenie na problém so srdcom, môže dieťa poslať na ďalšie vyšetrenia. Pomocou echokardiografa je možné zistiť, či je srdcový sval v poriadku, v akej kondícii sú srdcové chlopne, či nie sú zhrubnuté steny srdca. Problémy nastávajú, ak sa extrémna záťaž vrcholových športovcov spojí so skrytým srdcovým ochorením (niektoré dedičné chyby nie je pri preventívnych prehliadkach prakticky možné odhaliť). Práve táto kombinácia býva najčastejšou príčinou prípadov náhleho úmrtia mladých, zdanlivo zdravých športovcov. V mnohých prípadoch však nie je možné vylúčiť ani vplyv užívania dopingu. Dopingové látky neúmerne zaťažujú srdcový sval. 

Zdroj: www.webmd.com, Foto: www.pixabay.com

 

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.